6. Predstavivosť, Inšpirácia a Intuícia

Napísané Gnostickým inštruktorom

Ideme popísať cvičenie, ku ktorému sa všetci snažíme dopracovať, samotnú techniku. Koncentrácia je samozrejme prípravná a rozvíjanie schopnosti si predstaviť, je tiež samozrejme prípravné. Takže máme všetky začiatočné kroky. Máme relaxáciu, máme koncentráciu. Máme i ďalšie kroky, ktoré prispievajú k našej schopnosti vstúpiť do skutočnej meditácie, čo zahrňuje pránájámu a vokalizáciu. Pránájámou sa budeme zabývať v nasledujúcej prednáške.

Len čo dosiahneme stabilitu pozornosti, potom musíme pracovať s predstavivosťou. A z toho môžeme vstúpiť do skutočnej meditácie.

Jasnozrivosť a predstavivosť sú jedna a tá istá vec. Ale ak sa pozriete, čo to skutočne znamená, jasnozrivosť pochádza z Francúzštiny: CLAIR znamenajúc “clear“ (čisté) a VOYANCE, čo súvisí s víziou alebo zrakom. Takže to doslova znamená “čistý zrak“. Takže, keď používame tento termín, tak nesmieme zabudnúť, že to má rôzne úrovne významu.

Bežne tento termín používame na popísanie vnímania vnútornej obraznosti. Toto znamená, vnímať pocity, ale pocity, ktoré sú mimo fyzických pocitov. A pravdu povediac, každý z nás fantazíruje, snívame a neustále si predstavujeme. A to je jasnozrivosť. Iba je negatívna, pretože je mechanická a je zakorenená v túžbe, v baženiu, v nechuti, v strachu, v pýche, v chlipnosti, v závideniu, v arogancii, v nenásytnosti, atď. Všetci veľmi, veľmi dobre vieme, ako ju používať, a trik je prestať tú predstavivosť používať ku kŕmeniu našich túžob a rozvinúť rovnakú schopnosť vnímania vnútorných obrazov, ale pozitívnym spôsobom, skrze vedomú silu vôle.

Predstavivosť a sila vôle zjednotené v harmónii, nás dovedú k Božskosti.

Všetko, čo to vlastne hovorí je to, že dokonale vyvážená Šamatha a Vipašjana, predstavivosť a koncentrácia nám ukazujú, čo je reálne, čo je samozrejme to, čo chceme. Ako hľadači, ako ľudia, ktorí sa zabývajú o spiritualitu a o podstatu duše, sa chceme sami pozrieť. To je dôvod, prečo sme všetci tu. Na to, aby ste to dokázali, iba potrebujete spojiť príčiny a podmienky. Ak chceme Predstavové (Imaginárne, Vynachádzavé) Poznanie, poznanie skutočnej jasnozrivosti, pravého vnútorného vnímania, tak musíme vedieť, ako sa sústrediť a uvoľniť, ako dávať pozor a samotné vedomie sa otvorí.

Takže majúc všetky tieto veci, ako náš základ, môžeme syntetizovať všetky tieto prvé kroky o ktorých sme v prvých 5 prednáškach hovorili, ako jednu vec. Všetko to budeme volať Predstavivosť. Pretože v skutočnosti, tieto zručnosti uvoľnenie a sústredenie rozvíjame na to, aby sme si dokázali predstaviť. To je naozaj dôvod, prečo to robíme, aby sme sa vyňali od všetkých fyzických rozptýlení, znamenajúc všetky fyzické pocity, aby sme sa vyňali od intelektuálnych rozptýlení, emocionálnych rozptýlení, aby sme mohli meditovať, predstaviť si, vnímať. Na toto musí byť neustále kladený dôraz. Tieto oblasti srdca, mysle, tela musia byť prekročené. Nato, aby sme mohli vnímať realitu, musíme byť odpojení od fyzických pocitov, musíme si byť vedomí a oddelení od emócií, musíme si byť vedomí a oddelení od myšlienok. Vtedy dokážeme vnímať bez zasahovania ega. A to je jediný spôsob, ako sa dostať k vedomej jasnozrivosti.

Takže sa učíme meditovať. Učíme sa sedieť, učíme sa relaxovať, učíme sa koncentrovať svoju myseľ, učíme sa zamerať na jednu vec. Potom čo? Mnoho ľudí sa tu zastaví a myslia si, že to je všetko. Oni ani nevstúpili do dverí. Začali klopať, ale nevstúpili.

Čo teraz vieme je to, že táto osoba existuje na čiare a toto je čiara, ktorá sa pohybuje od narodenia po smrť. A tento prítomný okamih, je pozícia tej osoby na tejto čiare, v hociktorom veku, v hociktorom dni, v hocijakej fáze života. Takže to, čo máme, je minulosť a budúcnosť. Všeobecne povedané väčšina z nás, keď si sadneme, aby sme začali chápať, ako meditovať, tak máme tendenciu sa chytiť do minulosti alebo do budúcnosti. Pre nás je veľmi obtiažne byť jednoducho prítomní v okamihu, bez robenia si starosti o budúcnosť a bez ľutovania minulosti alebo želania si niečo zopakovať alebo sa vrátiť k niečomu, urobiť to odznova. Väčšinu času sme rozptýlení obrazmi, myšlienkami a pocitmi súvisiacimi s minulosťou alebo budúcnosťou, čo znamená, že nemeditujeme, snívame, fantazírujeme.

Keď si prvý krát sadneme, tak sa sústredíme na objekt. Môže to byť dych, môže to byť sviečka, môže to byť mantra. Ale myseľ spracováva, myseľ sa vzdúva s obrazmi, s myšlienkami, so zvukmi, so slovami. Niektorí z nás vidia temnotu a iba cítime a počujeme všetky tie myšlienky, ako rozbúrené more. Niektorí z nás vnímajú veľa obraznosti: Sny, fantázie, údiv, špekulácie, predstavovanie si konverzácie, ktorú musíme mať, ale ktorú nechceme, atď.

Toto je obsah mysle a väčšina z nás sedí v tom chaose a bojuje a trpí, až do určitého bodu, kým nás nejaký obraz alebo iný nepohltí. Odhodí nás to z toho okamihu a pohrúžime sa do fantázie, do mysle, do myšlienok.

Je nutné bojovať proti fantázii. Fantázia nás robí, ako keby sme boli toto alebo tamto, keď v skutočnosti sme úbohí, nehanební a perverzní. – Samael Aun Weor, Revolučná Psychológia (Revolutionary Psychology)

Takže tu máme určitý pocit, s ktorým sme sa stotožnili. Môže to trvať minútu, môže to trvať 30 sekúnd, môže to trvať 10 minút. Ale v určitom bode, každý meditujúci zákonite zistí, že je rozptýlený. A bežne je tam reakcia: buď je apatická alebo zlostná. V obidvoch prípadoch je tá reakcia nesprávna. Naozajstný spôsob, ako tam odpovedať, je okamžite sa vrátiť k meditácii. Ale v tom vrátení sa ku koncentrovaniu, by malo byť rozpoznanie toho, prečo sme sa rozptýlili.

Hocijaké rozptýlenie, ktoré sa snaží odtiahnuť preč vašu pozornosť od vlastného pozorovania, by malo byť identifikované a videné, čo to vlastne je, že to je pocit, dojem, ktoré sú nestále a čo nič neznamenajú. Je to dojem, je to energia, je to vibrácia, to je všetko, čo to je. Ale my si pletieme všetky dojmy, ako realitu. Myslíme si, že sú reálne.

A 97% času sú to iba myšlienky, sú to iba mechanické reakcie na dojmy života.

Samael povedal toto:

Nepochybne, ak prestaneme premýšľať o probléme, tak odíde. – Revolúcia Dialektiky (The Revolution of the Dialictic)

Zamyslite sa nad tým: ak prestanete rozmýšľať nad svojimi účtami, odídu preč? Nie. Ale spôsob, akým ich vnímate, sa zmení. Presne rovnako to je aj s každým pocitom, ktorý sa objavuje v každej situácii, či kráčate alebo meditujete alebo ste v astrálnej rovine, je to rovnaké. Všetko to závisí na tom, ako to vnímate. Ako prijímate dojmy, určuje, ako žijete svoj život.

Väčšina z nás prijíma dojmy mechanicky, a tak náš život žijeme snívajúc o minulosti a snívajúc o budúcnosti, čo samozrejme znamená, že naše životy žijeme snívajúc a nie žijúc. Vidíte to? Snívanie neznamená, že žijeme. Žitie znamená byť prítomný. Znamená to byť tu a žiť svoj život, či je to bolestivé alebo príjemné, byť v tom a brať si z toho to najlepšie, brať si z toho všetko čo môžete, vedome, pre zlepšenie svojho srdca, pre zlepšenie svojej duše. Ak sa vyhýbate okolnostiam, ak sa vyhýbate životu, ak sa vyhýbate ľuďom, ak sa vyhýbate bolesti, tak sa snažíte ignorovať svoju vlastnú realitu. Takto žijete v ignorancii, a teda žijete v utrpení.

A dokiaľ to budete ignorovať, dovtedy sa to nezmení. Skutočná zmena, skutočné vše prekračujúce oslobodenie začína, keď sme dostatočne úprimní sa priamo pozrieť do tváre bolesti a vidieť ju tak, čím v skutočnosti je: že je to pocit, ktorý odíde, pocit, ktorý nie je permanentný.

Bolesť je výtvor Satana, ega a nie vedomia. Samotné vedomie necíti bolesť. Vedomie trpí iba vtedy, keď je uväznené v egu. Ale to nie je bolesť ega. Je to jemná vec pre pochopenie, ale naučte sa to v sebe pozorovať. Vedomie dokáže cítiť výčitky. Áno, dokáže rozpoznať, že urobilo chyby a že ich potrebuje zmeniť. Vedomie takisto dokáže cítiť súcit, čo je tak trochu, ako bolesť, pretože v pravom súcite pochopíte trápenie niekoho iného. Ale vy sami netrpíte rovnakým spôsobom. Vedomie má niečo, čo je ako bolesť, ale je to trápenie, ktoré je bez pripútania, bez túžby. Je to túžba byť čistý, túžba byť bez ega a bez karmy. To nie je rovnaká vec, ako bolesť ega. Bolesť ega, je bolesťou pripútania, strachu, chlipnosti a závidenia a pýchy a všetkých tých ďalších faktorov a tá bolesť je to, čo považujeme za skutočné. Bolesť opustenia, bolesť odmietnutia, bolesť kritiky, bolesť samoty, to všetko je ego, všetko. Bolesť byť chudobný, je bolesťou ega. Toto pochopenie je to, čo dalo všetkým svätcom schopnosť odolať nepredstaviteľné utrpenie, pretože oni sa s tým nikdy nestotožnili, ako s ich utrpením. Vždy to boli schopní rozpoznať, že je to dočasné a že je to trápenie, ktoré je pre nich nutné, aby ho prekonali. To je cesta. Toto je cesta učená každým učiteľom, každým majstrom, každým anjelom, každým naozaj prebudeným pozitívnym majstrom. Neexistujú žiadne ľahké odpovede a neexistuje spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Všetci sme v bolesti a všetci sa tomu snažíme vyhnúť. Ale iba skrze prechádzaním tou bolesťou, porozumením jej, pochopením jej, že ju môžeme prekonať, sa potom môžeme od nej oslobodiť.   

Ak máte rakovinu, nič vám nebráni v tom, aby ste ju ignorovali, ale zomriete a budete trpieť, budete mať veľké bolesti. Ale ak rozpoznáte- “Mám rakovinu“- potom vás môžu liečiť a možno to prežijete. Úplne rovnaký jav platí pre vývoj duše. Musíme rozpoznať tú bolesť. Musíme vidieť pravdu nášho vlastného trápenia a musíme zmeniť príčiny trápenia. A tie príčiny trápenia, sú vo vašej vlastnej mysli a vo vašom vlastnom srdci. Nie je to nikoho iného vina, je to vaša vlastná karma. A ak ste úprimní  a máte odvahu to rozpoznať, potom sa toto cvičenie stane mimoriadne jednoduchým a mimoriadne krásnym.

Čo musíme urobiť, je rozpoznať, že bolesť “mojej minulosti“, bolesť “mojej budúcnosti“, sú ilúzie, neexistujú. Čo existuje, je práve teraz. A to je všetko. A pravdu povediac, práve teraz neexistuje spôsobom, akým to my vnímame. Musíme rozvinúť schopnosť vnímať to práve teraz také, aké to je. A iba tí, ktorí rozvinuli Supravedomú Jasnozrivosť to dokážu vnímať. Tie bytosti vnímajú všetky ríše Prírody súčasne...a čo je ich typickou známkou kvality? Láska; láska, ktorá je za hranicami pripútania, láska, ktorá môže byť prísna alebo ktorá môže byť nežná. Nepochybne, vlastnosť niekoho, kto vyvinul Supravedomú Jasnozrivosť, je pravá láska a prísť k tomu poznaniu, to vedenie môže prísť, iba vtedy, keď utrpenie bolo prekročené. Prekročenie naznačuje to, že ten, kto to prekročil, to aj zažil. To je prečo majú súcit, pretože zažívajú to utrpenie, poznajú to. Nie je to dajaká predstava. Je to poznanie.

Takže spôsob, akým to platí pre nás je, že musíme vynaložiť prísnu a tvrdú snahu, aby sme boli prítomní. Toto sa nazýva Tao, okamih, tento okamih. Nie pred piatimi minútami, nie za hodinu, nie zajtra, tento okamih. Toto je ohromné učenie, ktoré dal Budha Šákjamuni (Šákjamuni), učenie strednej cesty. V jeho životnom príbehu vidíte tieto extrémy, bol veľmi bohatý a všetkého sa vzdal a stal sa hladujúcim pustovníkom. To sú dva extrémy. Naučil sa, že spôsob, akým skutočne žiť, je v strede, bez pripútania, prekročením extrémov. Tieto extrémy sú minulosť a budúcnosť, zlé a dobré, dobro a zlo, baženie(túžba) a odpor(nechuť).

Preto musíme zriadiť správny spôsob a neustále posilňovať schopnosť odmietania snívania o minulosti alebo budúcnosti. Buďte radikálni! Buďte prísni! Neuvažujte o minulosti alebo budúcnosti, pokiaľ to nie je absolútne nutné; a keď tak urobíte, choďte tam so svojim vedomím úplne aktívnym a uvedomujúcim, pretože vstupujete do nepriateľského územia: toto je presne miesto, kde všetci stratíme svoju pozornosť a kde okamžite zostupujeme do vážnej chyby. Keď musíte urobiť plány pre budúcnosť alebo analyzovať niečo z minulosti, tak to robte s úplným uvedomovaním, že musíte zostať zakorenení vo svojich prítomných okolnostiach, kdekoľvek, kde sa v tom okamihu nachádzate. Nestraťte vaše uvedomovanie si prítomnosti.

Retrospektíva

Keď sa učíme predstavovať, len čo získame trochu stability, tak sa učíme vykonávať cvičenie nazývané retrospektíva, aby sme sami v sebe mohli vidieť všetky tieto elementy. Retrospektíva znamená, “pozrieť sa späť“. Toto nie je rovnaká vec, ako snívanie o minulosti alebo predstavovanie si našej histórie, udalosti nášho života. Toto znamená, preskúmanie našej minulosti v pozícii meditačnej stability, s pocitom oddelenia sa od obrazu. Takže, ak dnes ideme meditovať a rozvinuli sme schopnosť sa koncentrovať, tak prvú vec, čo urobíme je, že si sadneme, meditujeme, začneme preskúmavať náš deň, ako film. Takže so zavretými očami si premietneme deň, rovnako ako, keď sledujeme televíziu, sledujeme to, ako film. Preskúmame udalosti, ako vo filme. A správny spôsob, ako to dosiahnuť, je robiť to s uvedomovaním, že čokoľvek čo pozorujeme, má nás, ako herca. Vidíme samých seba, ale sme oddelení od toho čo vidíme. Toto je, aby nám to pomohlo, aby sme sa neidentifikovali, aby sme zachovali ten pocit oddelenia. Náš deň pozorujeme, ako vonkajší pozorovateľ. Takisto to môžete robiť, pozeraním sa so svojich očí, pozeraním sa do svojho dňa, ale je to zradné. Možno, že zistíte, že chodíte sem a tam.

Účel je, aby ste boli schopní v sebe vidieť tri mozgy: intelekt, emócia a akcia, aby ste rozpoznali, ako vaša vlastná psychika spracováva. A jediný spôsob, akým to uskutočniť je, ak sa pozorujete v priebehu dňa. Zistíte, že ak si sadnete meditovať a začnete robiť túto retrospektívu, pozeraním sa späť na priebeh dňa, tak tam budú veľké medzery, kde si nebudete nič pamätať. Práve ste sa niečo naučili: tie medzery označujú čas, kedy ste spali. Nedávali ste pozor. Snívali ste. Bodka. Toto je práca: Rozpoznať časové obdobia, kedy nedávame pozor a naučiť sa v týchto chvíľach dávať pozor. Je zrejmé, že potom sa musíme pozrieť, aby sme našli to, čo nám spôsobilo, že sme sa rozptýlili? Čo spôsobilo, že sme stratili svoju pozornosť? Nespoliehajte sa na pamäť pre odpoveď: spoliehajte sa na retrospektívu v meditačnej, pozorujúcej, vnímavej vizualizácie.

Druhá časť tohto obrazu, ktorý pozorujete je to, čo vidíte v sebe, je váš stav a to, čo vidíte vonku, je udalosť. Toto rozlíšenie musí byť takisto jasné. Je to iba vecou vnímania. Nemusíte premýšľať- “Musím poznať svoj stav“, nemusíte premýšľať “čo je udalosť“. Stačí to len vnímať z pocitu oddelenia. Tu ste, ako osoba so svojou psychikou a reakciami, ktoré sa vo vašej psychike prejavujú. Potom sú tam vonkajšie okolnosti. A tie sú oddelenými vecami. Je tam vzťah, to je isté. Ale nemôžete ich vidieť, ako jeden balík. Musíte ich vidieť ako samostatné. (Pre viac informácií o Stavoch a Udalostiach študujte Revolučnú Psychológiu /Revolutionary Psychology/).

S týmto procesom pozorovania pozorujeme svoj celý deň, od okamihu kedy vstaneme, do okamihu kedy si sadneme meditovať. A v tom pozorovaní nájdeme konkrétne chvíle, kde vieme, že sme sa rozptýlili, kde vieme, že skrze nás sa prejavovalo ego, kde sme cítili bolesť, hnev, pýchu, závisť, strach, rozhorčenie, zúfalstvo, depresiu, aroganciu. Hociktorú s týchto vecí. Ten okamih sa potom stáva vašou meditáciou. Takže najskôr sa pozriete späť, preskúmate tie udalosti, celý deň, vyberiete si určité “fotografie“ počas celého dňa. Toto sú “psychologické fotografie“. A potom začnete pozorovať tú konkrétnu udalosť.

Je zrejmé, že na to, aby sme v tomto cvičení boli úspešní, musíme mať meditatívnu stabilitu. Ak ešte stále zápasíte s rozvojom schopnosti udržať uvedomovanie, že ste v meditácii, potom s týmto cvičením počkajte. Toto cvičenie by malo byť použité, akonáhle v meditácii rozviniete nepretržitosť uvedomovania. Inak budete iba bojovať s mysľou.

Tu je cvičenie: Sadnete si meditovať, začnete si prechádzať udalosti dňa, máte pocit oddelenia. Ale potom pri preskúmavaní tohto obrazu vám niečo začne prichádzať do vedomia, myšlienka alebo pocit. Povedzme napríklad, že ste v ten deň videli osobu, s ktorou ste boli ženatý/vydatá alebo s ktorou ste chodili a niečo vám to nadhodilo: silný pocit bolesti, pripútania, túžby, rozhorčenia. Takže tá myšlienka búcha, aby dostala vašu pozornosť. (samozrejme na začiatku nás ovládne a zabudneme, že meditujeme; namiesto toho začneme snívať). Táto spomienka sa stane rozptýlením. Všetko čo musíte v tomto bode urobiť, je rozpoznať to, oddeliť sa od toho, a použiť to rozptýlenie, ako váš nový objekt meditácie.

Na zopakovanie: začnete udalosťou, prechádzaním si svojho dňa. V mysli sa vám objaví rozptýlenie. Môže to byť hocičo, doslova to môže byť iba bolesť v nohe, môže to byť starosť o účet, môže to byť myšlienka o tom, čo ste počuli v rádiu hovoriť nejakého herca o niečom. Môže to byť absurdné. Hneď ako to uvidíte, presuňte svoju pozornosť priamo na to rozptýlenie. Toto sa nazýva Psychologické Džudo.

Vykrývate pokus svojej vlastnej mysli, ktorá vás chce rozptýliť. Všetok ten vzdúvajúci sa chaos, je spôsob, akým vás vaša myseľ drží zhypnotizovaných. Ak dokážete prijímať všetky tie vnútorné dojmy vedome, vtedy môžete svoju myseľ zložiť k zemi. Samael povedal, toto cvičenie je skutočným pôvodom Jujitsu a Džuda. Tie fyzické pohyby, sú odrazom vnútorných pohybov zasvätenca, ktorý dobýja svoju vlastnú myseľ. Mnoho zasvätencov má astrálne zážitky, alebo meditačné zážitky a samých seba vidia bojovať “Krčiaceho sa Tigra, Tajného Štýlu-Draka“ proti svojej vlastnej mysli.

Otázka: Ja som si vždy myslel, že to boli rôzne egá, ktoré sa snažili dostať moju pozornosť.

Odpoveď: To sú.

Otázka: Ale pracujú spoločne vedome? Povedia “Ak sa všetci dáme dokopy a ak spôsobíme dostatočný chaos, tak ju dostaneme, bude preč a pod našou kontrolou..“

Odpoveď: Áno, to je pravda. Dovoľte mi povedať, ako to funguje. Ego, táto myseľ, ktorú máme, je skonštruovaná z určitých elementov, agregátov, všetkých čo sme menovali, sedem smrteľných hriechov, pýcha, strach, sexuálna žiadostivosť atď... oni používajú obrazy, aby držali vedomie zotročené. Ak vedomie začne vnímať prostriedky, ktoré ego používa, tak sa začne oslobodzovať. Ak vidíte väznicu, tak viete, že ste vo väzení.

Otázka: To je dôvod, prečo väčšinu času nedávajú zmysel.

Odpoveď: No, nedávajú zmysel hneď, pretože spíme. Ale dovoľte mi povedať, čo sa deje. Pozorujete túto udalosť, toto je “A“, toto je prvé rozptýlenie, ktoré na vás myseľ hodí. Pomenujme to. “Máme chorú mačku a robíme si o ňu starosti“. Normálne o tom začneme premýšľať a znepokojovať sa. “Ó, operácia mačky bude stať 2000$, nemám toľko peňazí, musím začať pracovať nadčas”, takže si začneme robiť starosti o svoju prácu, o peniaze. A musíme urobiť toto a toto, a “Ak budem pracovať, potom nemôžem ísť s tým a tým na rande“.  “A potom stratím priateľa“, a potom si robíme starosti o priateľa. Takže je tu reťaz udalostí,  v mysli je reťaz asociácií. To je reťaz, ktorá vás spútava, ktorá vás psychologicky väzní. To je reťaz, s ktorou sa všetci mechanicky stotožňujeme. Pochopenie nastáva vtedy, keď to zbadáme a prelomíme.

Rôzne rozptýlenia nás držia plávajúc, snívajúc a spiacich. A o 10, o 15 minúť alebo možno o pol hodinu neskôr, “Ó, mám meditovať!“

Po celú dobu máte riešenie pred nosom. Všetko o čom ste práve snívali, predstavuje metódu, ktorú ego používa, aby ste spali. Všetko čo musíte urobiť, je uvedomiť si to.

ALE PAMÄTAJTE SI: Toto je špeciálna technika. Tento presun pozornosti má byť použitý IBA, ak ste zriadili silnú koncentráciu. Ak použijete túto techniku pred rozvinutím koncentrácie, tak pravdepodobne budete iba viacej rozptýlení a zmätení.  

Takže poďme sa pozrieť na príklad. Meditujete nad udalosťou. Samých seba si prestavíte na baseballovom zápase, cítili ste sa naozaj naštvaný, pretože váš tým prehráva a vy ste z toho skutočne nešťastný. Prvé rozptýlenie, ktoré sa objaví, prinesiete do svojej meditácie. Takže, ak meditujete nad svojim sklamaním z prehrávajúceho týmu a objaví sa obava o mačku, tak necháte baseballový zápas tak a okamžite sa presuniete na tú mačku. “Dobre, táto myšlienka mi práve prišla na um a pozorujem ju“. Toto si nemusíte myslieť. Iba presuniete svoju pozornosť rovnakým spôsobom, ako keď počujete dajaký zvuk alebo hluk alebo keď niečo cítite.

Študent, ktorý si želá získať poznanie priamo z Vesmírnej Mysle, postupuje takmer rovnakým spôsobom, ako pacient, ktorý je podrobený psychoanalýze... Vo svojej mysli začne s nejakou myšlienkou a nasleduje reťaz asociačných myšlienok, až pokým sa nedostane do pôvodného komplexu v Kozmickom Vedomí. – Dion Fortune, The Training and Work of an Initiate ch. 1, (Tréning a Práca Zasvätenca), 1 kapitola    

Otázka: Takže je dôležité nemyslieť.

Odpoveď: Z myšlienkového hľadiska to nemusíte pomenovávať. Stačí to iba rozpoznať, že čo to vlastne je. Ak to dokážete rozpoznať bez použitia mena, urobte to.

Otázka: Pokúšať sa pomenovať veci ma viac rozptyľuje.

Odpoveď: Potom sa to naučte robiť bez pomenovania. Kľúčom je byť pozorný, presunúť svoje zameranie pozornosti na to rozptýlenie. A v ideálnom prípade to chcete urobiť bez myslenia. Takže, ak to dokážete, urobte to. Rýchlejšie sa posuniete.

Čakáte, pozorujete to nové rozptýlenie. Nevyhnutne príde ďalšie. Takže musíte urobiť toto: Buďte pripravení na ďalšie. V Džude, v hocijakom bojovom umení musíte byť úplne pripravení, na útok prichádzajúci z hocikade a hocikedy. Túto schopnosť má hociktorý odborník na bojové umenie, ale vždy sú úplne uvoľnení. Nie sú napätí a paranoidní, obávajúci sa. Sú veľmi uvoľnení, ale extrémne pozorní a to je schopnosť, ktorú musíme rozvinúť v našej meditácii a v našom každodennom živote.

Otázka: Existuje nejaký vzor, podľa ktorého sa vo mne objavujú rozptýlenia?

Odpoveď: V určitom zmysle, áno. Ale vzory sa zmenia a vychýlia, pretože ego je veľké množstvo premenlivých bojujúcich túžob. Toto je dôvod, prečo musíme zachovať nepretržitú bdelosť.

Nakoniec začnete vidieť, že váš naozajstný, najhorší nepriateľ, je vaša vlastná myseľ. A samozrejme v týchto dňoch si všetci myslíme, že myseľ je tým, kto sme. A väčšina škôl, väčšina tradícií v súčasnej dobe učí, že by sme mali byť na svoju myseľ hrdí, že by sme mali schvaľovať myseľ, že by sme mali vybudovať sebaúctu. Sebaúcta je formou otroctva; práve teraz, iba nemáme schopnosť, aby sme to videli. Všetko čarodejníctvo je založené na tomto, všetka čierna mágia je založená na zotročení vedomia mysľou. Na povrchu to môže vypadať krásne; môže to vypadať veľmi pozitívne. A môžu učiť všetky rovnaké faktory, ale v hĺbke toho, je to otroctvo mysle to, čo to robí čierne. Takže toto je extrémne kritický bod, pretože na tom závisí samotné zdravie našej duše. Nie je v tom vtip; nie v tom nič povrchné.

Smutnou časťou je to, že väčšina z nás to naozaj nechce zmeniť, pretože je to bolestivé. Pripadá to ako bolesť, pretože musíme prejsť všetkým tým egom, aby sme ho odstránili, aby sme z neho oslobodili vedomie. Nepáči sa nám to; radšej by sme snívali, fantazírovali, dúfali, ale bez práce. Skutočná práca je, “Udri palicou, tak ako prosíš Boha“. To isté sa hovorí v Islame, “Modli sa k Alahovi, ale svoju ťavu uviaž ku stĺpu“. Modlite sa, ale musíte urobiť prácu; neexistuje žiadna ľahká odpoveď.

Po pochopení tohto, je tu ďalší faktor. Čo sa tu učíme robiť, je jasnozrivo vnímať našu vlastnú myseľ. Učíme sa vedome vnímať obsah mysle.

Vieme o Čiare Života: minulosť, budúcnosť, prítomnosť

Takisto vieme o Čiare Bytia, ktorá je čiarou vedomia.

Teraz, ak sa stotožníme so všetkými elementmi mysle, tak začneme fantazírovať, snívať, stratíme naše vedomie a naša Úroveň Bytia klesne. Toto sa nazýva fantázia, denné snívanie, atď. Zakaždým, keď denne snívame alebo fantazírujeme, tak sa ponárame do čiernych hĺbok nášho vlastného ega.

Všetko čo sa zdá, v skutočnosti neexistuje, tak ako to vnímame. Sú to jednoducho prázdne obrazy. Naše porozumenie ich skutočného spôsobu existencie je tak mylné, ako niekoho, kto bol očarený kúzlami mága. – Druhý Dalajláma

Takže toto sú oblasti vedomia: pod, ne/bez a infra. Toto je dôvod, prečo väčšina ľudí, keď večer spí, je preč. Prejde osem hodín, prebudia sa a nič si nepamätajú. Ničoho sme si neboli vedomí; jednoducho sme snívali, stotožnení so všetkými obrazmi mysle, nebyť si ani jedného z nich vedomí. Takže presne tu je meradlo, ktoré vám povie, ako tvrdo musíte pracovať, pretože osoba, ktorá rozvinie vedomie, nespí. – Nikdy- nie počas dňa, nie v noci. Ten, kto rozvinul Supravedomie nikdy nespí. Dokážete si to predstaviť? 24 hodín denne sú plne vedomí, nepretržite, bez pauzy, bez prestávky. Čo to znamená je to, že sú nepretržite v stave extázy, Samádhi, 24 hodín denne. To je tá 4 úroveň vedomia, Nús. Takýto typ osoby sa nazýva Turiya, prebudený Budha. Každá Ľudská Duša má túto schopnosť, ale musí byť rozvinutá. Každý krok smerom k tomu stavu, je vzdanie sa ilúzie a sna. Každým krokom sa zriekame fantázie; zriekame sa falošných obrazov, negatívnej predstavivosti, negatívnej jasnozrivosti.

Čo sa popri tejto ceste snažíme urobiť, je rozvinúť vedomú predstavivosť. A samozrejme zakaždým, keď si uvedomíme rozptýlenie, sa kúsok po kúsku povznášame, pretože je tam o jeden nástroj menej, ktorý môže myseľ použiť proti nám. Kúsok po kúsku začneme vidieť iné veci.

Toto sú dvere do pravého, vnútorného vnímania, skrze nás. Tieto dvere sú vo vnútri. Zatiaľ čo začnete spoznávať obsah svojej vlastnej mysle, môžete začať spoznávať obsah Vesmírnej Mysle- Ako hore, tak aj dole. Naše vlastné dvere vo vnútri, sú dverami do Predstavového Poznania, do Inšpirujúceho Poznania, do Intuitívneho Poznania- 3 stupne poznania, ktoré sú za hranicami mysle.

Pracujúc na pozorovaní týchto rozptýlení, pozorujúc myseľ, vykonávaním retrospektívy, pochopením vedomej jasnozrivosti, začnete kúsok po kúsku prenikať za hranice svojej vlastnej mysle.

Ten kruh je hranica vašej subjektívnej mysle, ktorá patrí do Klipotu.

Čo sa deje je toto: pozorovaním všetkých tých rozptýlení, ako sa tieto elementy objavujú v mysli, zosilňujete prítomnosť vedomia. V rovnakom čase, vaše vlastné Bytie, váš vlastný Najvnútornejší, váš vlastný vnútorný Otec a Matka sa vám snažia pomôcť, ale oni sú nezlučiteľní so subjektívnou mysľou. Boh a diabol sa nemôžu nikdy zmiešať, a teda Boh sa nemôže zmiešať s naším vlastným peklom. Vždy je od neho oddelený. Aby sme sa k Nemu mohli dostať, musíme byť oddelení od “ja“, od mysle. To je dôvod, prečo je pocit oddelenia v tomto cvičení kritický. Ak si udržíte pocit oddelenia, tak v určitom momente preniknete za hranice subjektívnej mysle a budete vnímať objektívny svet- objektívny astrálny svet, objektívny mentálny a príčinný svet, Budhistický, Intuitívny, Maha-paranirvanický, do všetkých týchto oblastí sa môžeme dostať prostredníctvom meditácie. Prostredníctvom tejto techniky sa môžete dostať ku svojmu vlastnému Keteru, staršina dní, pôvodu vášho pôvodu, ak chce, aby ste sa tam dostali.

Takže presne tu, sú dvere, a ak ste úprimní, tak k nim môžete mať rýchly prístup. Preniknutie za hranice subjektívnej mysle vyžaduje absenciu ega. Znamenajúc toto: ak meditujete nad elementom, ale ste stotožnení s emóciou, tak zostanete uväznení vo svojej subjektívnej mysli. Takže meditujete nad týmto minulým vzťahom, ktorý ste mali a stále ste pripútaní, potom nepreniknete za hranice vašej vlastnej mysle, pretože ste stotožnení s emóciou a nebudete schopní preniknúť za hranice toho. Takže, byť schopný zbadať rozptýlenia sa stáva veľmi jemná práca. Možno vnímate obrazy, ktoré pozorujete, ale ak ste vo svojom srdci stotožnení, potom ste s tým spojení; nie ste od toho oslobodení. Takže takisto musíte pozorovať samých seba. Pozorujete nad čím meditujete a zároveň pozorujete samých seba. To je spôsob, ako zachováte pocit oddelenia.

V okamihu, kedy sa úplne oddelíte od svojej vlastnej subjektívnej mysle, ste pripravení vyjsť von za jej hranice.

To preniknutie sa nemusí udiať výbušným spôsobom; nemusí to prísť ako ohňostroj. Čo sa môže stať je toto: môžete meditovať nad svojimi udalosťami, prechádzaním bahnom mysle, špinou všetkej tej obraznosti a odpadu, a potom z ničoho nič, sa tam objaví záblesk niečoho iného, niečoho nového, niečo, čomu nerozumiete. Dám vám príklad. Bola jedna študenta, ktorá meditovala nad chlipnosťou a hnevom súvisiacim s konkrétnou situáciou v jej živote. Ako sa tak pozorovala a pozorovala obrazy, uvoľnená, cítila sa trochu frustrovaná, pretože sa nikam nedostávala. Uvedomila si to a znova začala pozorovať ten objekt, tú scénu, tú udalosť. Potom tam bol tento záblesk, veľmi rýchly, ako mrknutie oka. Videla sa vo Francúzku, v Normandii pred niekoľkými storočiami, rozprávajúc sa s mužom, ktorý mával s lucernou- v mihnutí oka. To bolo vedomé jasnozrivé vnímanie. A všetko to poznanie prišlo v mihnutí oka. Vedela kde to bolo a kedy to bolo. Vedela s čím to súvisí. Čo jej bolo ukázané, bolo to, ako boli egá, ktoré sa prejavovali behom dňa, spojené s minulou udalosťou. Toto sa nazýva Inšpirácia.

Inšpirácia

V inšpirácii dostávate symboly, správy, obrazy, zvuky, atď. Sú tam vedomé obrazy a zvuky. Spočiatku nemusia dávať žiadny zmysel. Spočiatku to môžu byť veci, ako gule svetla, zvuky zvonov, alebo trúb, hlasy, zbory, hudba, chrámy, lesy, planéty, ľubovoľný počet prvkov. Obyčajne sú to iba zvuky a svetlá. Časom a s vytrvalosťou sa to postupne buduje do niečoho iného. Tieto sa nazývajú Počiatočné Jasnozrivé a Jasnopočuteľné Vnemy. Píše sa o nich v niekoľkých knihách Majstra Samaela. To, že sa objavia, ukazuje, že študent začína aktivovať čakry súvisiace s jasnozrivosťou, súvisiace s epifýzou a s hypofýzou.

Chybou, ktorú väčšina ľudí robí je to, že sa skutočne vzrušia a to vás vykopne priamo z meditácie. To je dôvod, prečo je tak dôležité prijímať všetky dojmy s ľahostajnosťou, ani pre, ani proti- všetky javy pozorujúc také, aké sú. Môžete to nazývať dobré; môžete to nazývať zlé. Väčšina vecí, sú oboje. Môžete vidieť, že niekoho zabijú skutočne násilným spôsobom a môžete cítiť, že to je strašné a mať skutočne silnú reakciu, neuvedomujúc si, že to bola karma tej osoby. Teraz to zaplatili a sú od toho oslobodení. Takže sú tam oboje dobro i zlo; prečo sa s tým stotožňovať? Načo do toho vkladať emocionálnu energiu? Toto sú typy vecí, ktoré musíme zmeniť, to, ako na všetko reagujeme. To je to, čo otvára tieto dvere.

Symboly (videné v meditácii) musia byť analyzované chladne, bez poverčivosti, zlomyseľnosti, nedôvery, pýchy, márnivosti, fanatizmu, predsudku, predpojatosti, nenávisti, závisti, chamtivosti, žiarlivosti, atď. – Samael Aun Weor

Nakoniec, postupne v súlade so všetkými zákonmi prírody, bude ľahšie a ľahšie preniknúť do vedomého vnímania. Takže v určitom bode si sadnete meditovať a hneď odídete (z tela). Výhodou je to, že vykročíte zo svojej vlastnej subjektívnej mysle a môžete sa ohliadnuť späť a vidieť samotnú myseľ a môžete s ňou hovoriť, práve tak, ako ja hovorím s vami. Myseľ je hmota. Nie je to niečo prchavé a nejasné. Vo svojom svete má konkrétnu formu.

Skrze inšpiráciu, v tejto úrovni meditácie prijímame informácie v mnohých odlišných podobách, ale možno, že nám to nebude dávať zmysel. Možno, že nebudeme rozumieť. Obyčajne tie informácie prijímame s egom. Takže táto osoba, o ktorej som vám hovoril, pri zbadaní toho obrazu vlastne zostala frustrovaná. Tá študentka vnímala niečo skutočné, ale nezobrala to okamžite s vedomím, ale to zobrala s pýchou a bola znepokojená, že tomu nerozumela. “Nemala som dosť. Potrebujem viac!“ Takže tu máme pýchu, nenásytnosť a hnev. “Ja“ je hrozne prítomné. Takže čo v tom meditačnom zážitku môžete vidieť je, že tam bol krátky okamih, kedy tam “ja“ nebolo, a tak jej Bytie ukázalo obraz. Potom jej “ja“ zasiahlo a obraz odišiel, tak rýchlo. Tu vidíme, ako je silná myseľ. 

Ako vedomie máme výhodu, že myseľ je 100% mechanická. Čo si myseľ neuvedomuje je to, že ak sa týmto spôsobom naučíme meditovať, tak sa naučíme používať myseľ samú proti sebe. Čo sa v Džude, v Jujitsu a Aikide učíte, je využitie súperovej sily proti nemu. Ak sa na vás niekto vrhne, tak vezmete jeho energiu a nasmerujete ju spätne na neho. Sledujte tých, ktorí sú školení v týchto bojových umeniach a zdá sa to takmer bez námahy: jeden uderí a druhý to jednoducho zoberie a odstrčí ho, hodí ho na zem. Rovnaké to je i s meditáciou. Myseľ má k použitiu iba tieto mechanické triky. Všetky sú zakorenené v túžbe, v egu, pýche, chlipnosti, márnivosti, atď. Naučte sa byť vedomí týchto vecí a myseľ začne odhaľovať všetky svoje triky, spôsoby akými vás dlhú dobu držala podvedeného. Nemôže to robiť inak, pretože je mechanická; je to stroj. Takže, ak zoberiete toto cvičenie vážne, tak sa môžete veľmi rýchlo posunúť, v pochopení svojej vlastnej mysle. Ak budete meditovať každý deň, učiť sa ako tieto veci pracujú, tak veľmi rýchlo začnete meniť veci, ktoré vás otravovali pravdepodobne celý život.

Intuícia

Obrazy, ktoré prijímame, budú náležite pochopené iba s intuíciou. Intuícia je múdrosť vedomia. V inšpiračnej úrovni prijímame obrazy. S intuíciou im rozumieme.

Samozrejme určitú mieru pochopenia, získame skrze intelekt alebo študovaním. Zbadáme kríž, a pretože sme študovali, tak poznáme jeho význam. Alebo sa vidíme kráčať v daždi. Ak by sme študovali Gnózu, tak vieme, že dážď symbolizuje karmu a bolesť. Takže vieme, že ktorákoľvek udalosť nad ktorou meditujeme, je karmická alebo bolestivá.

Všetky správy a informácie, ktoré dostávame v inšpirácii, pochádzajú z jazyka vnútorných svetov. Tento jazyk je 100% symbolický. Všetky obrazy a symboly, ktoré ľudstvo používa, pochádzajú z tejto roviny stvorenia. Majú v sebe moc, pretože sú zakorenené v tom zdrojovom jazyku, pôvodnom jazyku. Takže jednoduchý tvar má ohromný význam- kríž, Davidova Hviezda, pentagram. Toto nie sú pozemské symboly; sú to vnútorné symboly. Pochádzajú z veľmi hlbokého zdroja. Rovnako majú významy i obrazy, ktoré vedome prijímame v meditácii. Ak máme tréning, porozumenie a vzdelanie, tak ich môžeme analyzovať i tu, ale skutočný význam, ktorý platí pre nás, musí byť pochopený intuitívne.

Svet intuície, je svetom Bytia; je to svet Intímneho Bytia. Do tohto sveta “ja“, “vlastná osoba“, ego, nemôže vstúpiť. – Samael Aun Weor

Intuícia je schopnosť Bytia. Je to porozumenie, ktoré nám dáva a to nemôže byť nikdy silené. Prichádza to ako dar. Ten dar je daný ním, našim Najvnútornejším, našim Monadom, a je daný skrze srdce. To porozumenie môže prísť fyzicky po meditácii; môže to prísť emocionálne alebo vedome v meditácii alebo v astrálnom zážitku.

Môžete niečo vnímať a okamžite vedieť, čo to znamená; to je intuícia. Ak vnímate niečo a potom poviete, “No, možno to znamená toto; možno to znamená tamto...“ To je uvažovanie, a to je myseľ. Práve uvažovanie je to, čo vedie mnohých spirituálnych praktikantov k neúspechu.

Tá žena v príklade, ktorý som uviedol, videla obrazy a zároveň získala určitú časť porozumenia. Ale, aby získala skutočný význam, na to potrebuje pokračovať v meditácii.

Jedným z dôvodov, prečo je táto technika taká účinná a tak mocná je to, že otvára dvere ku vnútornému vnímaniu obrazov. Ak sme na začiatku nevzdelaní, máme ego, pýchu, hnev, strach...tak tie obrazy začneme interpretovať skrze ego. To nás dovedie ku vážnym chybám. Napríklad niekto môže začať nad niečím meditovať, potom uvidia tento záblesk alebo dokonca dlhý obraz  ich manžela/ky majúceho sex s ich najlepším priateľom/kou. Extrémne sa rozčúlia, budú ublížení, nahnevaní, cítiac sa zradení a z tej meditácie odídu rozzúrení, plačúc a v bolesti. Stotožnia sa; myseľ sa stotožní. A tá osoba potom môže ísť a rozviesť sa, mohla by tých dvoch ľudí ísť zabiť... a toto sa deje neustále. Sú ľudia, ktorí majú sen o ich manželovi/ke a potom idú a zabijú ich. Toto je dôvod, prečo Samael povedal, že 100% vrážd je spôsobených negatívnou jasnozrivosťou, pretože v mysli sa objavia obrazy a tá osoba nedokáže rozlíšiť čo sú. V tom zážitku jednoducho mohli vidieť egá tých ľudí. Mohli vidieť minulý vzťah, z pred mnohých storočí. Mohli vidieť projekcie svojej vlastnej túžby.

Neurobte chybu, že budete počúvať myseľ. Myseľ je váš najhorší nepriateľ. Na každom kroku sa vás bude snažiť oklamať. Dostanete vedomý obraz a myseľ to okamžite schmatne a pokúsi sa vás odchýliť od skutočného významu. Bude to robiť dovtedy, pokým ju nebudete mať pevne pod kontrolou. A to popravde nebudete mať dovtedy, pokým nedosiahnete vytvorenie Solárneho Príčinného Tela. Dokonca i vtedy je myseľ nebezpečenstvom, pretože stále máte ego.

Porozumenie jasnozrivých vnemov je extrémne jemné a vyžaduje prísnu výchovu (vzdelanie), porozumenie, trpezlivosť, úprimnosť. Všeobecne povedané, lepšie je nehovoriť o tom, čo vidíte. Takisto je lepšie nereagovať na to, čo vidíte. Môžete vidieť veci, ktoré sú pozitívne alebo negatívne. Pravdepodobne väčšina spirituálnych učiteľov teraz tam vonku, sú ľudia, ktorí rozvinuli určitý stupeň jasnozrivosti, ale nesprávne interpretujú to, čo vidia. Potom sa začnú nazývať “majstrami“ a začnú učiť. Mnoho z nich o sebe hovorí, “Ja som inkarnovaný majster ten a ten“ alebo “Ja dostávam vedomosti toho a toho“. A väčšinu času sú podvedení. Média, ľudia, ktorí smerujú (channeling) mŕtvych, smerujú egá, mŕtve osobnosti, démonov, čiernych mágov. Médium je využívané. Všetko, čo robia je to, že sa otvoria niekomu inému, kto ich môže využiť a oni nevedia, kým sú využívaní. Je ľahké prísť a povedať, “Ó, ja som Saint Germain!“ To neznamená, že to je on. 20 , 30 alebo 50 tisíc ľudí môže veriť, že je to on, ale to neznamená, že to je on.

Jasnozrivosť je oknom duše. Ale naučiť sa interpretovať to, čo vidíme, vyžaduje disciplínu a veľa, veľa opatrnosti. Takže čokoľvek, čo vidíte, vždy sa učte byť vedomí toho, ako vaše vlastné ego bude zasahovať.

Jedným zo spôsobov, ako rozvinúť túto schopnosť inšpirácie k dosiahnutiu Inšpirovaného Poznania, je meditovať nad veľkými klasickými skladbami. Niektoré príklady sú deväť symfónií od Beethovena, Magická Flauta, niektoré z veľkých opier, obzvlášť Wagnerova Parsifal alebo tetralógia Prsteň Nibelungov, hudba Chopina, Liszta, Verdiho.. všetky, ale predovšetkým Mozart, Beethoven a Wagner. Počúvajte túto hudbu a meditujte nad ňou metódou, ktorú sme popísali. Uvoľníte sa, pokojne sedíte a sústredíte sa na prijímanie toho zvuku od okamihu do okamihu. Počúvajte so svojim srdcom. Po chvíli, vďaka tej hudbe začnete vnímať obraznosť. Samotná hudba obsahuje vedomie. Stimuluje vedomie a dodáva mu energiu a môže rýchlo rozvinúť schopnosť jasnozrivého vnímania a schopnosť začať interpretovať. Je to veľmi liečivé cvičenie.

Študujte Kabalu, ale bez pokúšania sa naplniť myseľ. Vy sa chcete naučiť Kabalu skrze intuíciu a nie skrze intelekt. Intelektuálne poznanie príde, ale skutočná Kabala nie je intelektuálna. Kabala sama o sebe bude vždy v rozpore s rozumom. Kabalu si nedokážete predstaviť mysľou; to je nemožné. Kabala je vedomou mapou a myseľ v nej zakaždým nájde rozpory; myseľ to nedokáže pochopiť. Takže čítajte Samaelove knihy o Kabale. Mystická Kabala od Dion Fortune je veľmi dobrá. Biblia je plná Kabaly a význam môžete nájsť v mnohých Samaelových knihách. Väčšina Kabalistických kníh, ktoré sú vonku, nie je pozitívnych. Takže je lepšie čítať veci, ktoré ste mali potvrdené od niekoho so skúsenosťami. Môžeme byť oklamaní veľmi jemnými spôsobmi. Dám vám príklad. Bol jeden študent, ktorému sa snívalo, že kráčal dolu ulicou. A ten sen sa zdal byť veľmi vedomý. Títo dvaja Rabíni prišli ku študentovi a začali mu ukazovať nejaké knihy. Tie knihy boli plné prekrásnych ilustrácií Kabaly, krásnych kresieb a veľmi starých vedomostí. Ten študent mal pocit, akoby to bolo zlé, veľmi jemné a povedal, nie ďakujem a odišiel preč. Rabíni boli veľmi sklamaní. Snažili sa presvedčiť študenta, ale študent odkráčal preč. Takže nasledujúci deň alebo o niekoľko dní neskôr išiel ten študent (o tomto úplne zabudol) do kníhkupectva. Našiel preslávenú knihu Kabaly. Začal sa na tú knihu pozerať a bol ňou ohromený, koľko toho v sebe mala. V tú chvíľu pocítil, že niečo s tým nie je v poriadku, dal tu knihu naspäť a odišiel. Nebolo tam žiadne uvažovanie; bol to pocit. Neskôr si spomenul na ten sen a bol ohromený, pretože v tej chvíli, kedy tú knihu videl fyzicky, tam v mysli nebola žiadna spomienka toho sna. To je Inšpirované Poznanie a to je Intuícia. Intuícia jednoducho povie, “Je to nesprávne“. Nie je tam žiadny intelektuálny koncept; nie je tam žiadne uvažovanie. Nie je tam žiadne, “No, je to zlé kvôli tomu a tomu; všetky tieto veci sú zlé“. Nie je to tak. Je to proste vedenie. “Je to zlé. Nepotrebujem uvažovať; jednoducho to viem“. To je intuícia.

Potrebuje intuíciu; to je naozaj to, čo potrebujeme, aby sme prešli životom. Potrebujeme načúvať Cvrčkovi Jimimu (z rozprávky o Pinocchiovi). Naozaj vieme lepšie. Všetci vieme, máme tušenia a pocity, my iba nepočúvame a nekonáme na základe toho. To je, ako sme sa dostali do situácie, v ktorej sa nachádzame; to je dôvod, prečo sme v takom neporiadku, pretože počúvame túžbu, namiesto svojho vedomia.

Kabala je jazykom vnútorných svetov. Všetky symboly, všetky obrazy, VŠETKY pochádzajú z Kabaly. Je to mapa a každá pravá tradícia ju má. Fyzicky to môže vyzerať inak, ale vnútorne učia Kabalu. A rozprával som sa so študentmi, ktorí s tým mali vo vnútorných svetoch vedomé zážitky, napríklad s Dalajlámom. Dalajláma používa na učenie Kabalu. Nepoužíva ju fyzicky, pretože to nie je časť tej kultúry, ale vnútorne ju používa.

Otázka: Som vo svojom dni a snažím sa pozorovať... a potom si uvedomím, že to bola hodina alebo tak nejak.. a bez vedomosti o tom, kde som sa stratil.. Mal by som sa potom zastaviť a porozmýšľať, kde som sa stratil... alebo jednoducho odtadiaľ pokračovať a mentálne si to poznačiť, kde som teraz?

Odpoveď: Plán je asi taký, že v tom okamihu, kedy sa snažíte spomenúť si, si spomínajte s obrazmi, čo vás zobralo preč od sebapozorovania. Kedy bola posledná chvíľa, kedy ste vedome dávali pozor? Nemusíte premýšľať so slovami; snažte sa spomenúť, kedy som bol naposledy vedomý? Niečo tam bolo, čo vás rozptýlilo. A po pri tom, ako prechádzate dňom, používajte pomenovania na všetko, čo sa objaví.

Otázka: Takže, ak meditujem nad nejakou udalosťou a objaví sa rozptýlenie, tak mám zostať u toho rozptýlenia? Nevrátim sa k originálu?

Odpoveď: Nie, čo sa tam deje je toto: pohybujete sa od prvku ku prvku. Metóda tejto techniky je vedome nasledovať reťaz mechanických rozptýlení používaných egom. Toto znamená: čokoľvek čo myseľ predloží, to nasledujeme. Ku koncu to všetko súvisí s pôvodnou témou, pretože myseľ priniesla tie rozptýlenia, ako odpoveď na vedomie pozerajúce sa na tú tému! Vaša myseľ sa bude snažiť udržať vedomie rozptýlené. Pri sledovaní tejto reťazi udalostí, rozvíjate schopnosť vedomia pochopiť. Vedomie má takisto pamäť. Nie je to rovnaká pamäť, ako myseľ. Vaše vedomie si bude pamätať tú reťaz prepojení. A v určitom bode začnete vidieť dodatočné veci, ktoré ste predtým nevideli, ktoré sú všetky prepojené. Takže napríklad meditujete nad svojou chlipnosťou a potom začnete vidieť veci, ktoré ste nikdy predtým nevideli a začnete vidieť veci z iných storočí a z iných časov. Všetky sú to vaše ego, ktoré ste vytvorili v minulých životoch. Ale myseľ to nedokáže urobiť. Myseľ si to nedokáže predstaviť. Čo si potrebujeme uvedomiť je to, že vo vnútri v nás je pamäť všetkých našich minulých existencií: všetky tie spomienky sú ponorené vo vedomí. Ale to je irelevantné. Aby som na vašu otázku priamo odpovedal, musíte nasledovať svoju intuíciu. Keď sa v sebe naučíte počúvať Hlas Ticha, svoju vlastnú intuíciu, tak budete vedieť, ako presunúť svoje zameranie v meditácii. V mnohých prípadoch zistíte, že musíte zostať sústredení na udalosť, bez ohľadu nato, aké rozptýlenie sa objaví.

Prírodné javy sa nikdy presne nezhodujú s konceptmi formulovanými mysľou. Život sa odvíja od okamihu do okamihu, a keď ho zachytíme, aby sme ho analyzovali (s mysľou), tak ho zabijeme. Keď sa snažíme odvodiť koncepty z pozorovania tohto alebo tamtoho prírodného javu, tak vlastne prestaneme vnímať realitu toho javu. V tom jave iba vidíme odraz teórií a otrepaných konceptov, čo nemá vôbec nič spoločné s pozorovanou skutočnosťou. – Samael Aun Weor, The Great Rebellion (Veľká Vzbura)

Otázka: Prečo uvidím všetky tie veci z minulého života?

Odpoveď: Aby ste mohli pochopiť, prečo teraz trpíte. Ste tým, čím ste, kvôli vašim minulým činom. Nato, aby ste mohli zmeniť to, čím teraz ste, musíte teraz konať inak. Nato, aby ste teraz konali inak, musíte porozumieť, prečo by ste sa nemali správať tak, ako ste sa správali v minulosti. Vec, ktorú si musíme všetci uvedomiť, je toto, spíme a trpíme, pretože sme neznalí (ignorujeme). Sme uväznení v túžbe. Takže ani nevieme o žiadnej z týchto vecí. Sme uväznení vo vnútri mysli, v egu. A oslobodenie doslova znamená, byť odpútaní od mysle, od utrpenia, od ega. Takže anjel, majster zo seba absolútne odstránil všetky stopy chlipnosti, všetky stopy hnevu. Oni majú pravú identitu, pravú osobnosť- nie ako my. My máme mnohopočetné osobností. 

Otázka: Meditoval som a objavili sa vo mne skutočné emócie a mám s tým problém to odmietnuť, pretože verím, že to prichádza z nejakého dôvodu.

Odpoveď: Iba to pozorujte.

Otázka: Takže to dovolíte a pozorujete to?

Odpoveď: Iba pozorujte; nezasahujte. Takto je to so všetkým. Čokoľvek čo sa objaví, vnímajte to také, aké to je, bez toho, aby ste to menili, bez toho, aby ste to ovplyvňovali. Ak sa vo vás objavujú silné emócie, tak sa musíte mať pod kontrolou. Nemôžete dovoliť emóciám, aby určovali vaše činy. A preto sa s nimi nemôžete stotožniť, oddávať sa im. Ani by ste to nemali ignorovať alebo potláčať. POZORUJTE TO TAK, AKO TO JE. Toto je pravidlo pre všetko: nezasahujte, iba buďte vedomý.

Týždenné Cvičenie

• Uvoľnite Tri Mozgy.
• Vokalizujte samohlásky I a O.
• S vedomou vizualizáciou urobte retrospektívu dňa. Preskúmajte udalosti svojho dňa, akoby ste sledovali film. Keď sa objaví hocijaké rozptýlenie, sústreďte sa naň. S vedomou pozornosťou nasledujte reťaz rozptýlení.

 

Ó priatelia, ktorí by nasledovali moju tradíciu:
Nedovoľte svojim mysliam, aby sa bezcieľne potulovali.
Neustále majte na pamäti svoje myšlienky
a snažte sa s použitím všetkých prostriedkov, aby ste zostali
na priamej ceste k osvieteniu.
-Tsong Khapa

Toto je šiesta časť kurzu s názvom Gnostická meditácia

preložené z anglického originálu: Imagination, Inspiration and Intuiton
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian